Občianske združenie New Faces / Nové tváre

“Ruža“ čarovala detské úsmevy

Počas druhého jarného dňa pokračovala ďalšou futbalovou návštevou chorých detí akcia nesúca názov Vyčarujme deťom úsmev. Na Kliniku pediatrickej onkológie a hematológie v Banskej Bystrici zavítala vzácna návšteva spoza kopca, spod Čebraťa. Nielen hráči Pavol Masaryk, Tomáš Ďubek, Jaroslav Kostelný a Peter Maslo, ale aj tréner MFK Ružomberka, Aleš Křeček, si našli počas štvrtkového slnečného dopoludnia čas, ktorý sa spoločne rozhodli venovať detským pacientom bojujúcim so zákernou chorobu.
V poradí štvrtá návšteva detskej onkológie sa rovnako, ako tie predchádzajúce, niesla v znamení obdarúvania malých pacientov, ktorým sa ďalšie futbalové tváre spoločne s organizátorom akcie, Vladimírom Ivanom z občianskeho združenia New Faces, pokúsili vyčarovať úsmev a zároveň vyjadriť podporu v ťažkom boji spolu s povzbudením rodičov, prítomných pri niektorých pacientoch. Okrem spoločenských hier, skladačiek, pexesa, bábiky či autíčka odovzdali všetci zúčastnení nábytok, ktorý bude slúžiť hospitalizovaným detským pacientom, ale aj ich rodičom. Jedná sa o prvý z väčších praktických darov venovaných detskému oddeleniu.
Počas prechádzania oddelením a obdarúvania detských pacientov, sme sa trénera Aleša Křečka, nadšeného pohľadom na usmievajúce sa detičky opýtali, ako sa mu pozdáva akcia a či už na takomto oddelení niekedy bol. „Som tu prvýkrát. Avšak predtým, počas pôsobenia v českých kuboch, som taktiež podporoval podobné akcie, kedy sme s hráčmi chodili do detských domovov,“ začal rozprávanie tréner Ružomberka a na margo akcie povedal: „Myslím si, že táto návšteva oddelenia je po všetkých stránkach výborná. Toto je to najmenej, čo môžeme pre choré detičky urobiť. Ja som rád aj z toho hľadiska, že všetci hráči, ktorí tu boli, ale ešte aj prídu, si uvedomia, že na svete sú oveľa dôležitejšie veci, ako je futbal a že všetci nemajú taká šťastie byť zdraví, ako máme my.“
Hneď vedľa kouča postával aj kapitán tímu a najlepší ligový strelec aktuálne prebiehajúcej sezóny, Pavol Masaryk, ktorý na margo návštevy detských pacientov povedal: „Som potešený, že som sem dnes mohol prísť a aspoň takto urobiť radosť deťom, ktoré to potrebujú. Je veľmi správne zo strany nás, futbalistov, že pomáhame, pretože náš život nie je len o futbale a viac by mal byť aj o takýchto veciach. Ako kapitán budem aj ďalším hráčom tlmočiť dojmy z tejto návštevy a myslím si, že nielen z mojej strany, ale aj zo strany celého mužstva, bude určite aj naďalej ochota pomáhať takejto veci.“
Ďalšia trojica futbalistov, ktorých hlavy od nedele zdobí “číro“, taktiež neskrývali príjemné pocity z pohľadu na šťastné detské tváričky a personál nemocnice, ktorí bol vďační za nový nábytok. „Dojmy sú príjemné, ale zároveň, keď človek vidí, aké to majú tieto deti ťažké, niektoré sú tu asi aj od narodenia a sú odkázané na prístroje a pomoc lekárov, tak mu je smutno. Príjemným je však to, že sme im mohli pomôcť a aspoň na chvíľu im uľahčiť boj s ťažkou chorobou,“ poznamenal Jaroslav Kostelný a po chvíli dodal: „Je správne takto
chodiť k deťom. Predsa len, nikto z nás, futbalistov, nemá toľko povinností, aby si nenašiel čas na niečo takéto.“ S rovnakými pocitmi domov odchádzal aj Peter Maslo , ktorý k slovám svojho spoluhráča doplnil: „Tiež som rád, že som tu dnes bol. Chcel by som však vyjadriť obdiv mamičkám, ale aj oteckom, ktorí sú v nemocnici so svojimi detičkami. Majú to veľmi ťažké a ja pred nimi skladám klobúk dolu.“ S rozčarovanými pocitmi zdieľal svoje pocity z chvíľ strávených na detskej onkológii aj Tomáš Ďubek. Niet sa čomu čudovať, doma na neho čaká malé bábätko a pohľad na najmenších detských pacientov pre neho musel byť veľmi ťažký. „Na jednej strane som rád, že sme tu boli a spravili deťom radosť, ale radšej by som tu nebol, keby tieto detičky boli zdravé. Keď som spoluhráčom aj trénerovi navrhol, aby sme sem prišli, súhlasili a všetci odchádzame s pocitom, že sme deťom darovali niečo, čo im urobilo radosť a vyčarovalo úsmev. Nakoľko sme zdraví a máme možnosť, radi sme pomohli,“ nechal sa počuť záložník ružomberského tímu a celú akciu ukončil slovami: „Myslím si, že takýchto akcií by malo byť viac a ja aj dúfam, že tomu postupne tak bude. Pretože majú veľký význam tak pre detičky, ako aj pre nás.“